Dňa 13. septembra 2011 bol prijatý zákon č. 348/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o konkurze“). Novela nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2012.
Zmeny zákona o konkurze sa dotýkajú korporátnych bankrotov, nie osobných bankrotov. Novela má za cieľ najmä chrániť veriteľa vo väčšom rozsahu, než je tomu dnes, minimalizovať špekulatívne praktiky, ktoré spôsobovali, že v čase vyhlásenia konkurzu spoločnosť už oficiálne nedisponovala žiadnym majetkom, a tým sa oslabovala možnosť uspokojenia veriteľov, prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku s ohľadom na jeho osobitosti v právnom a ekonomickom smere.
Novela prináša množstvo zmien. Predovšetkým novým spôsobom definuje predlženie, spresňuje definíciu platobnej neschopnosti dlžníka, upravuje oprávnenie veriteľa iniciovať konkurzné konanie, predstavuje zlepšenie procesných práv veriteľov, zvýšenie zodpovednosti štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, administratívne zjednodušenie procesu prihlasovania pohľadávok .
Podľa novej úpravy je platobne neschopný ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Ide o spresnenie definície platobnej neschopnosti v tom smere, že platobne neschopný nebude ten, kto má viac ako jedného veriteľa, ale ten, ktorý je neschopný v zákonom stanovenej lehote plniť peňažné záväzky viac ako jedného veriteľa, t.j. dvoch a viac veriteľov.
Zavádza sa štandardná európska definícia predlženia. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu (zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov), má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Novela vychádza zo sumy všetkých záväzkov dlžníka, nielen splatných tak, ako to predpokladá súčasná právne úprava. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa má po novom vychádzať z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, pričom sa prihliada aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne prevádzkovania podniku.
Novým spôsobom sa definuje oprávnenie veriteľa iniciovať konkurzné konanie. Podľa novej právnej úpravy je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch nesporných peňažných záväzkov aspoň dvoch svojich veriteľov a bol aspoň jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Podľa súčasnej právnej úpravy môže veriteľ podať návrh na vyhlásenie konkurzu na toho dlžníka, ktorý je voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo písomne uznaných peňažných pohľadávok aspoň dvoch veriteľov. Novela týmto odbremeňuje veriteľa od povinnosti získať vykonateľné alebo písomne uznané peňažné pohľadávky, čo smeruje k lepšej vymožiteľnosti práva, keďže v podstate umožňuje veriteľovi iniciovať konkurzné konanie voči dlžníkovi skôr, v čase, keď u dlžníka možno ešte reálne predpokladať existenciu majetku.
Ďalšou významnou zmenou je zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, t.j. v prípade, že sa dlžník stane predlženým a štatutár poruší svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť štatutára zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak je takýchto osôb viac, zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
Nová právna úprava zavádza vyzývaciu povinnosť súdov poučiť navrhovateľa o prípadných nedostatkoch návrhu na vyhlásenie konkurzu a vyzvať ho na ich odstránenie v stanovenej lehote. Súčasná právna úprava výslovne uvádza, že súd navrhovateľa nevyzýva na opravu neúplného alebo nesprávneho návrhu, ale v takom prípade súd návrh uznesením rovno odmietne.
Novela ponecháva v platnosti zákonnú 45 dňovú lehotu na prihlasovanie pohľadávok od vyhlásenia konkurzu, avšak podľa novej právnej úpravy veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky aj po uplynutí tejto lehoty. V praxi je tým zabezpečená väčšia možnosť uspokojenia pohľadávok aj tých, ktorí túto lehotu zmeškali, keďže podľa súčasnej úpravy sa na prihlášky doručené po stanovenej lehote neprihliada. Zmeškanie lehoty je však „sankcionované“ stratou hlasovacieho práva ako aj ďalších práv spojených s prihlásenou pohľadávkou, avšak právo na pomerné uspokojenie veriteľa zostáva zachované.
K zjednodušeniu procesu prihlasovania pohľadávok prispeje aj možnosť prihlásiť viacero pohľadávok jednou prihláškou, keďže novela neobsahuje súčasnú zákonnú požiadavku predložiť pre každú pohľadávku samostatnú prihlášku (okrem zabezpečenej pohľadávky), ako i povinné prihlasovanie pohľadávok len u správcu v jednom rovnopise, keďže v porovnaní so súčasnou úpravou prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi a v jednom rovnopise na súd, pričom na prihlášku doručenú len správcovi sa neprihliada. Novela zavádza možnosť popierania pohľadávok aj veriteľmi prihlásených pohľadávok, pričom doteraz toto právo prináležalo len správcovi.
Ďalšími zmenami, ktoré novela prináša, je napr. určenie presného poradia na uspokojenie pohľadávok proti podstate, absencia úradne osvedčeného podpisu člena veriteľského výboru na plnomocenstve tak v konkurze ako i v reštrukturalizácii.