Po početných novelizáciách vstúpila dňa 19. októbra 2011 do platnosti ďalšia novela zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2012. Cieľom tejto rozsiahlejšej novely je predovšetkým zefektívniť a urýchliť konanie pred civilnými súdmi, pričom ako informovala Tlačová agentúra Slovenskej republiky, v dôsledku prijatých zmien, by malo dôjsť k skráteniu priemernej dĺžky súdnych konaní z 13 až 14 mesiacov na menej ako jeden rok.
Prijaté zmeny sa dotkli viacerých oblastí. Vzhľadom na ich pomernú rozsiahlosť sa v nasledujúcom príspevku budeme venovať len niektorým z nich. Najvýraznejšie zmeny sa prejavili najmä v posilnení nástrojov na urýchlenie konania, nástrojov na zamedzenie obštrukcií účastníkov konania, ako aj nástrojov na zjednodušenie začatia konania.
Hlavným mechanizmom na urýchlenie konania je ohraničenie doby, v ktorej má súd vydať vybrané procesné rozhodnutia, prostredníctvom zavedenia nových procesných lehôt, ako aj jednoznačné stanovenie začiatku ich plynutia.
Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa zavádza nová 60-dňová lehota, v ktorej má súd účastníkovi konania odoslať uznesenie, ktorým ho vyzýva na doplnenie alebo opravu nesprávneho, nezrozumiteľného alebo neúplného podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania. Právne kvalifikovaný návrh na začatie konania spolu s prílohami súd odošle ostatným účastníkom do 60-dní od doručenia návrhu na začatie konania.
Nové ustanovenie § 58a upravuje všeobecné pravidlo ohľadne začiatku plynutia zákonom určených lehôt. V prípade, ak zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu účastníka, lehota začína plynúť od doručenia návrhu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, ak nie je ustanovené inak. Možnosť odlišnej – osobitnej úpravy od všeobecného pravidla sa aplikuje na tie prípady, kde zákon stanovuje osobitné lehoty s osobitne určeným začiatkom ich plynutia.
Zmeny v podobe zavedenia procesných lehôt sa dotkli aj procesných inštitútov vstupu, zámeny a zmeny účastníkov konania ako aj inštitútu zmeny návrhu na začatie konania. V zmysle novej právnej úpravy, v prípade, ak je potrebný súhlas účastníkov alebo toho, kto má vstúpiť do konania, súd tieto osoby vyzve na vyjadrenie do 15 dní od doručenia návrhu na vstup, zmenu či zámenu účastníka. Zároveň je súdu stanovená 30-dňová lehota na rozhodnutie o takomto návrhu, ktorá začína plynúť od doručenia návrhu alebo od vyjadrenia dotknutých osôb, ktorých súhlas je potrebný.
Osobitná lehota sa zavádza pre vydanie procesného rozhodnutia o zmene návrhu na začatie konania. O takomto návrhu by mal súd rozhodnúť spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. Mimo pojednávania súd rozhodne o zmene návrhu do 60 dní od podania návrhu na zmenu. V takomto prípade pôjde o situácie, keď súd nemal ešte reálne priestor na oboznámenie sa s danou vecou.
Novela Občianskeho súdneho poriadku zaviedla nové procesné lehoty aj pri mnohých ďalších procesných rozhodnutiach súdov, ako príklad možno uviesť 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o znalečnom, o trovách konania v zložitých prípadoch, na rozhodnutie o návrhu na opravu rozsudku, opravu odôvodnenia či návrhu na doplnenie rozsudku.
Za významnú zmenu, ktorú priniesla novela za účelom minimalizácie obštrukcií účastníkov a ich právnych zástupcov v snahe vyhnúť sa účasti na pojednávaní, možno považovať sprísnenie podmienok na odročenie pojednávania, ako aj zavedenie nového ustanovenia § 147a, ktorý upravuje sankčný mechanizmus v oblasti odročenia pojednávania. Podľa novej právnej úpravy musí účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania súdu oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo od kedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. V prípadoch, ak je dôvodom na odročenie zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, obligatórnou náležitosťou návrhu na odročenie pojednávania je aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažnejšieho zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Uvedená úprava je posilnená mechanizmom sankcií obsiahnutom v novom ustanovení § 147a. V zmysle predmetného ustanovenia, v prípadoch, ak súd rozhodne o odročení pojednávania z dôležitého dôvodu na strane účastníka, ktorý požiadal o odročenie, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa na pojednávanie dostavil, právo požadovať od neho sumu vo výške 15 eur. Je pritom irelevantné, či dôvod odročenia účastník zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila. Rovnaké právo vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na pojednávanie aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. V prípadoch, ak je účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu na strane zástupcu protistrany z radov advokátov, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur. Právo na uplatnenie uvedeného nároku je limitované 15-dňovou lehotou, ktorá plynie odo dňa, kedy sa malo pojednávanie konať. Toto právo nevznikne v prípade, ak účastník svoju neúčasť na pojednávaní náležite ospravedlní a žiadosť o odročenie pojednávania doručí súdu najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania. O uplatnených nárokoch rozhoduje súd bez zbytočného odkladu na návrh. Takéto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.
Predloženie návrhu zmenkového platobného rozkazu na tlačive ministerstva spolu so zaplateným súdnym poplatkom a splnením ostatných podmienok založí povinnosť súdu vydať zmenkový platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní, tak ako je to v prípade klasického platobného rozkazu.
Ďalšie zmeny, ktoré priniesla novela Občianskeho súdneho poriadku sa premietli tiež v úprave predbežných opatrení, úprave oslobodenia od súdnych poplatkov a v úprave preddavkov na trovy konania. Predmetná novelizácia sa tiež dotkla piatej časti občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo, ako aj piatej hlavy tretej časti, kde je sústredená právna úprava niektorých osobitných typov konaní. Drobnými zmenami prešli aj ustanovenia o príslušnosti súdov, o pojednávaní na odvolacom súde, o obnove konania a mnohé ďalšie.